Zdroj: Zbierkový fond ŠVK – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici.

Pochádzala z farbiarskej rodiny Lilgovcov. Navštevovala ľudovú a meštiansku školu v Martine, kde získala základné vzdelanie. Následne sa celý život vzdelávala formou samoštúdia, keďže ďalšie formálne vzdelanie jej nebolo umožnené.

Do slovenskej histórie sa zapísala ako spisovateľka, novinárka, publicistka či aktívna členka ochotníckeho divadla. Postupne pôsobila v Nadlaku (Rumunsko), Prešove, Martine, Bratislave a Prahe:

• v rokoch 1919-1920 pracovala ako redaktorka v časopise Slovenský východ v Košiciach,
• následne pracovala na Ministerstve školstva a osvety v Prahe,
• podieľala sa na práci rôznych spolkov, napríklad na založení Umeleckej besedy v Bratislave,
• autorsky prispievala do časopisu Dennica,
• pôsobila v slovenskom spolku Kruh,
• aktívne sa zapojila do protifašistického odboja,
• bola predsedníčkou Zväzu slovenských žien.

„Zasadzovala sa za práva pre súčasníčky a zviditeľňovala predchodkyne“
(Nepoznaná práca slovenských žien – Kvarteto, Esfem)

Vnímame ju ako významnú organizátorku Ženského hnutia a prvú slovenskú feministku. Verejne pomenovala vtedajšie nerovné postavenie žien a aktívne sa podieľala na zmene toho stavu. Hana Gregorová sa angažovala ako osvetová pracovníčka, obhajkyňa emancipácie a potreby vzdelávania žien. Vychádzala pri tom zo svojich ideálov, ktorými boli:

Nastolenie rovnosti žien

Ochrana demokracie

Zmena sociálnych rozdielov

V prípade záujmu o ďalšie informácie o Hane Gregorovej odporúčame nasledujúce zdroje:

• Hana Gregorová – Slovenska pri knihe. 2008
  (http://www.martinus.sk/?uItem=45516)
• Hana Gregorová bojovala za emancipáciu slovenských žien.
  (http://spravy.pozri.sk/clanok/Spisovate%C4%BEka-Hana-Gregorova-bojovala-za-emancipaciu-slovenskych-zien/302026)
• Nepoznaná práca slovenských žien – kvarteto
  (http://esfem.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=90:nepoznana-praca-slovenskych-ien-kvarteto&catid=34:aktualne-info&Itemid=53)